Sestre
Prvá vec, ktorá vás napadne. Okej, článok o ďakovnej reči sestre, ktorá s ňou býva, delí sa s ňou o rodičov, veci, obe pochádzajú z jednej osoby a vyrastali spolu...
Niektoré z vymenovaných vecí sú pravdou, iné nie. Áno, je to moja sestra. Áno, vyrastali sme spolu. Áno, milujem ju. Áno, delili sme sa o materské mlieko jednej ženy. No nie, nemáme spoločnú matku. Nie, ani otca... Náš príbeh je takmer nereálny. Je to bláznovstvo, ako my dve samy!
Narodila som sa 10.júla v skalickej pôrodnici krásnej útlej brunetke. Cca o tretej ráno. O 32 hodín sa narodila moja sestra. Krásnej vysokej blondínke! Moje meno je Kristína. Sestrino Henrieta. Skončili sme spolu v jednej nemocničnej izbe. Postieľky oproti sebe, puto preveliké! Henka potrebovala mlieko mojej maminky, teda sme si to nejako podelili. Ale priznávam, že pažravec som bola väčší, čo sme si teraz vymenili :-D Ale nepredbiehajme.
Po týždni sme boli odlúčené. Každá do svojho domova so svojimi rodičmi do svojho tepla. Opäť sme sa stretli v troch rokoch v prvý deň v škôlke Slniečko v našom malom meste na Záhorí. Veľka dvojka, modrooká blondínka s tmavou brunetkou s odstávajúcimi uškami a očami ako korenie. Nedali sme sa na seba dopustiť, trávili sme spolu takmer všetok čas. Odjakživa sme mali tendenciu chrániť sa...
Po troch rokoch ťažkého života v škôlke (ťažkého pre mňa z dôvodu, že som neznášala všetkých okrem milovanej maminky a chcela som odtiaľ rýchlo vypadnúť :-D), sme sa stretli opäť po letných prázdninách. V škole. Prvá trieda. Prvá B. Pani učiteľka Fabianová, ktorá nám dnes siaha ledva po krk. Naše ruky a srdcia sa opäť spojili. Sadli sme spolu do prvej školskej lavice, napísali spolu prvé písmenká, zdieľali prvé skúsenosti. Po pár rokoch nastalo odlúčenie...
Síce sme boli stále spolužiačky a keď prišlo na lámanie chleba, boli sme tu pre seba navzájom, odlúčili sme sa. Ťažko odcudzili. Každá do inej partie ľudí, každá do svojho sveta. Obe sme vlastne snívali o tom istom, len sme o tom nevedeli a každá sme sa to "niečo" snažila nájsť niekde inde...
Po skončení základnej školy sme sa obe ocitli na gymnáziu. Celkom náhodou v tej istej triede. Nemalo to tak pôvodne byť, no to už je zasa iný príbeh, ktorý sem nepatrí. Skrátka a dobre - opäť prvá B :-D Tá istá lavica, rovnako spojené ruky a srdcia. Len o trocha väčšie! Za celý rok sme sa zblížili najviac, ako sa len dá. Vieme o sebe vlastne všetko, radíme sa, bavíme sa, smejeme i plačeme spolu... Je tu pre mňa, ja som tu pre ňu... Sestra ako sa patrí. So všetkým. Každá sme typovo úplne iná. Ja som drobná tmavooká hnedovláska, ktorá počúva hity rádia expres a 80te roky, stretávam sa s podobnými ľuďmi, navštevujem bary, v ktorých sa takýto ľudia stretávajú. Pôsobím úplne obyčajne a normálne. Henka, ktorej prischla prezývka Letície, sa stala metalistkou. Vysoká krásavica v čiernom oblečení a kanadách, s prenikavými modrými očami, čiernymi dlhými vlasmi, zdravým názorom a správnym úsudkom. Sčasti realistka, občas pesimistka, niekedy uplakaný rak, inokedy silná osobnosť, ktorá podrží presne tam a vtedy, keď to najviac potrebuješ. Znáša so mnou všetky moje "haluze" a skvostné nápady hodné Nobela. Sadli sme si. Síce sme každá úplne iná, no veľa vecí máme spoločných. Obe máme radi prírodu, len každá v trocha inom podaní, a preto sme dobrá dvojka - vzájomne sa dopĺňame. Obe sme momentálne študentky gymnázia, škola nás síce neberie, no učíme sa, aby sme dosiahli svojho cieľa - dostali sa na vysokú a v budúcnosti neboli finančne závislé od chlapa, čo je najväčšia chyba ženy! Obe sme zamilované až po uši a sme pripravené a odhodlané urobiť pre svoje lásky prvé - posledné. Ideme si tvrdohlavo za svojím cieľom, kým ho nedolapíme. Spoločne oslavujeme narodeniny, vytvorili sme si v podstate vlastnú reč, ktorá je zliatinou reči tela, reči očí, a potom niekoľkých jazykov. Sme skrátka multifunkčné "CICI-es", ktoré sa nedajú... Bojovníčky, ktoré vedia, čo chcú. Vysnívali si svoj život, a sú pripravené prežiť svoje sny...
Patrí ti jedno obrovské ĎAKUJEM, lebo bez teba by som bola s nervami v kýbli, srdcom na márne kúsky a telesnou schránkou voňala fialky odspodu...
:-*
(Kristínka, 11. 10. 2010 17:11)